Na zahriatie: Tvárou v tvár perle orientu

Autor: Ivana Schnürerová | 1.3.2015 o 12:55 | Karma článku: 3,64 | Prečítané:  274x

Orient vás svojimi krásami zabalí ako do hodvábu a už vás nepustí. Egypťania si vás úsmevom podmania, uctia a pohostia vo svojom príbytku. Nenechajte sa zhypnotizovať len slnkom zaliatymi plážami a azúrovo čistým morom. Opusťte pozlátené rezorty a odhaľte skryté stránky krajiny, ktoré idú ruka v ruke s odlišnou kultúrou.

Časť prvá: Dovolenková Hurghada

Teplý vlhký vzduch vanúci od mora nás udrel do tváre ihneď po vystúpení z lietadla. Bol to pre mňa šok. Z ľadového vzduchu, ktorý na mňa vial zo všetkých strán v lietadle celé štyri hodiny, som naraz dostala takúto facku. Nie som zvyknutá na silné horúčavy. Bola som nervózna a kropaje potu mi stekali po chrbte.  Pred nami sa ľudia tlačili akoby im celá Hurghada mala niekam odletieť. Sledovala som ľudí okolo, nechápavo krútila hlavou až sa za nami pristavil vysoký, urastený Egypťan: ,,Hej pane, nie je toto vaša batožina? Už čakáme iba na vás,“ s úsmevom sa k nám, strateným na obrovskom letisku, prihovoril. Tu sú ľudia vždy usmiati. Najmä ak im do dlane vkladáte bakšiš- teda prepitné za všetky možné služby. ,,Vitajte v Egypte. Šofér a celá posádka vám ďakuje za bakšiš. Tu si ho od vás budú pýtať všade, je to totiž hlavný zdroj obživy tunajších ľudí,“ nezabudol nás oboznámiť sprievodca v modernom a poriadne vychladenom autobuse.

Hurghada je mestom, ktoré spí cez deň a ožíva večer. Cez deň mi  záhrady plné bohatej zelene a sýtoružovými kvetmi na kríkoch brali dych. Harmonicky sa dopĺňali so zlatistým pieskom. Večer ma priateľ vzal do centra. Nasadli sme do taxíka a od ucha k uchu sme sa usmievali počas celej jazdy, keď na seba šoféri všade nezmyselne trúbili. Ulice boli preplnené autami, motorkami, ale aj bicyklami a my sme prebehovali cez cestu spolu s inými skupinkami ľudí. Srdce mi pulzovalo z preplnených obchodíkov, v ktorých sa ligotali ručne tkané koberce, zlaté šperky alebo vyšívané farebné tuniky. Obchodníci nás zakaždým priateľsky pozývali do svojho obchodu, kde si nás uctili  silným až presladeným čajom a vodnou fajkou.

Kráčali sme ulicami a odfukovala som obláčiky dymu rôznych vôní, ktoré sa vznášali po celom bazáre. Z fajky som si potiahla snáď v každom obchode. Orientálna hudba mi hrala v ušiach a vôňa pečeného kebabu ma natoľko opantala, že som musela len ťažko odolávať, aby som sa zbytočne nenapchávala po aj tak výdatnej večeri. Keď som sa v bazári poobzerala dookola, nikde som nevidela pracovať ženu. A keď aj bola v obchode, chovala si na prsiach dieťa alebo len ticho pozorovala. Hlboké čierne oči na mňa uprene hľadeli. Cítila som sa akoby som  pre tunajšie ženy predstavovala nejakú exotiku. Ja s rozcuchanými blond vlasmi padajúcimi do tváre, v kombinácií s odhalenými nohami v letných šatách a ony tajomne zahalené, so šatkou na hlave. Vlasy totiž predstavujú v moslimskom svete erotiku, hoci kresťanky v Egypte šatky nosiť nemusia. To tajomno, ktoré im z očí šľahalo ako oheň, ktorý olizuje svojim jazykom čerstvo zapálené drevo, mi ostalo v pamäti zafixované dodnes.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?